Makrobiotika je náuka o skvalitnení a predĺžení ľudského veku životným štýlom spočívajúcom v návrate k prírode, čo vedie k zmierneniu negatívnych následkov civilizácie špeciálnym spôsobom stravovania. Makrobiotika predstavuje nielen vedu o zdravej a vyváženej výžive a liečbe, ale je i životným štýlom rešpektujúcim zákony prírody a vesmíru. Holistickým pohľadom na človeka sa zaoberá otázkou prepojenia duchovnej a telesnej stránky človeka. (Wikipédia, slobodná encyklopédia)
Systém bol prevzatý prevažne z kultúry Ďalekého východu a upravený na pomery vyspelých západných krajín. Autormi a hlavnými propagátormi v súčasnosti bol George Oshawa, Michio Kushi a v Čechách Jarmila Průchová.
Okrem kultúr Ďalekého východu poznatky o udržiavaní rovnováhy medzi pólmi jin (odstredivá sila vznikajúca rotáciou Zeme) a jang (dostredivá sila pôsobiaca na zem z vesmíru) využívali aj vedci, lekári a filozofovia na území Európy. Najslávnejší lekár staroveku Hippokrates pripisoval dôležitú úlohu pri liečbe vážnych chorôb diétnym meradlám. Jeho prístup k ochoreniu bol jednoduchý: zmeniť stravu a prostredie.
Ako hovorí Michio Kushi: „Makrobiotika, viacej ako ktorýkoľvek iný spôsob životného štýlu, kladie dôraz na rešpektovanie individuálnych rozdielov, napríklad miesta kde žijete, akú prácu vykonávate, aký je váš zdravotný stav. Makrobiotika poukazuje na škodlivý vplyv moderných metód spracovania a rafinovania potravín na psychické aj fyzické zdravie. Makrobiotická strava využíva iba plnohodnotné potraviny upravované tradičnými metódami.“.
- Makrobiotika I. – História makrobiotiky
- Makrobiotika II. – Vhodná a primeraná strava
- Makrobiotika III. – Kľúčové potraviny v makrobiotike