Základná charakteristika TČM

Čínska medicína je jednou z oblastí poznania, ktorá núti modernú západnú medicínu zvažovať svoj prístup k objektívnej realite. Liečebné metódy, postupy a hlavne teoretické východiská TČM sú natoľko odlišné od tzv. západnej medicíny, že ťažko nachádzame niečo spoločné. Avšak jej liečebný efekt získava rešpekt a tým aj záujem o jej praktické využitie.

U nás je TČM známa hlavne v podobe jednotlivých praktických disciplín, ako sú akupunktúra, masáže, bylinná liečba a pod…,

Všetky liečebné metódy sú založené na presnom poznaní toho, ako fungujú jednotlivé časti ľudského organizmu a sú zovšeobecnené v základnej teórii TČM. Tento teoretický substrát je zhrnutý a zovšeobecnený v základnej teórii TČM, do ktorej patria nasledovné disciplíny:

• učenie jin -jang

Toto staroveké učenie objasňuje základné princípy a mechanizmy chodu celého sveta. Podľa neho je svet stvorený z prapôvodnej substancie – energie čchi. Táto energia sa skladá z 2 protikladných avšak zároveň v sebe obsiahnutých zložiek, z jin a jang. Jin a jang majú isté vlastnosti a zákonitosti, ktoré predurčujú správanie sa dejov a vecí. Sú podstatou zdravia aj choroby, pričom jin a jang majú opačné vlastnosti. Napätie medzi jin a jang je hybným momentom diania a nie je možné ich od seba oddeliť, lebo v každom z nich je zárodok toho druhého. Učenie o jin a jang je náukou taoismu, pričom tao je najľahšie charakterizované ako neustála cesta premeny, začiatok aj koniec všetkého.

• učenie o piatich prvkoch

Drevo, oheň, zem, kov a voda sú rozdelením počiatočnej čchi. V človeku reprezentuje 5 prvkov – 5 orgánov cang: pečeň, srdce, slezina, pľúca a obličky. Pochopenie ich vzájomných zákonitostí umožňuje pochopiť podstatu života a aj podstatu človeka.
TČM chápe človeka ako zmenšeninu vesmíru, ako mikrokozmos. Človek je stvorený z rovnakých látok ako celý vesmír a tak v organizme človeka prebiehajú rovnaké deje ako v makrokozme. Pritom dochádza k premene jin – jang substancie čchi , resp. k premene 5 prvkov.

• učenie o vnútorných orgánoch

Táto náuka sa zaoberá činnosťami a funkciami jednotlivých orgánov ľudského tela. Podľa pôvodu a určitých typických vlastností rozdeľujeme orgány na tri skupiny: orgány cang, orgány fu a zvláštne orgány fu. Zároveň s výkladom funkcií jednotlivých orgánov sa objasňujú vzájomné vzťahy a prepojenie s vnútorným prostredím.

• učenie o čchi, krvi a telesných tekutinách

V tejto disciplíne sa objasňuje pôvod, tvorba, funkcia a vzájomné vzťahy medzi týmito nepostrádateľnými súčasťami organizmu a  ich prepojenie s vnútorným prostredím.

• učenie o sieti dráh, tzv. meridiány

Teória vysvetľuje systém dráh obehu čchi, funkcie jednotlivých dráh, spojitosť s orgánmi a ich odraz v chorobných poruchách.
TČM považuje dráhy obehu čchi za prirodzenú súčasť ľudského organizmu, nakoľko vytvárajú sieť, ktorou je organizmus prepojený informačne, funkčne, pomocou živín, fyziologicky ale aj patologicky. Dráhy sú pre nich životne dôležité a venujú im patričnú pozornosť.

• učenie o príčinách vzniku ochorení

Zaoberá sa vonkajšími a vnútornými faktormi, ktoré spôsobujú vznik chorobného stavu. Učenie popisuje charakteristické príznaky, ktorými sa jednotlivé patologické príznaky prejavujú.

• učenie o mechanizme choroby

Vysvetľuje patogenézu, vznik, vývoj a premenu choroby. Popisuje jednotlivé typy chorobných disharmónií, čiže disharmóniu čchi.

Metódy vyšetrovania
Postup má štyri vyšetrenia: vyšetrenie zrakom, sluchom, opytovaním sa a pulzom. Hlavná pozornosť sa venuje jazyku a pulzu.
Rozlišovacia diagnostika
Podľa jednotlivých príznakov je určená príčina choroby a jej liečba. Ide pritom o proces vyhodnotenia informácií, ktoré boli získané pri vyšetrení.
Prevencia a zásady liečby
Hlavnou zásadou prevencie je liečiť chorobu pred jej vypuknutím a v prípade ochorenia zabrániť jej zhoršeniu. Princípy liečby smerujú k obnove vnútornej harmónie, pričom sa plne rešpektuje individualita jednotlivca a aj choroby. Kedysi čínsky lekár dostával plat iba vtedy, keď bol jeho pacient zdravý.

Už len toto vymenovanie jednotlivých disciplín poukazuje na to, aké množstvo vedomostí základná teória TČM predstavuje. Nájdeme tu celý rad špecifických téz a teórií a postupov, ktoré sú typické len pre ňu. Pritom pre TČM sú najcharakteristickejšie tieto dva hlavné rysy:

• Celostný prístup, kedy je človek chápaný ako bunka organizmu, ktorá je s ním spojená a podlieha rovnakým zákonitostiam ako celý vesmír.
• Používanie diferenciálnej diagnostiky na stanovenie diagnózy. Liečba sa nestanovuje paušálne podľa zistenej choroby, ale podľa chorobných príznakov konkrétneho človeka.

Stručné dejiny a teória TČM.
Začiatky TČM sa strácajú v dávnoveku a je ťažké presne datovať začiatky, nakoľko sú zahalené rúškom tajomstva. Avšak hlboké znalosti a dokonale prepracovaná teória v definitívnej podobe nás doteraz nesmierne prekvapuje. Teória TČM do detailov pojednáva o javoch, ktoré moderná veda mnohokrát len teraz začína objavovať a chápať, a k svojmu prekvapeniu musí konštatovať pravdivosť východísk TČM.

Najstaršie objavené nálezy sú na tzv. veštebných doštičkách, ktoré sú zhruba 14.-11. str. pred našim storočím, kedy sa na korytnačích pancieroch a lopatkách zvierat našli znaky hovoriace o prítomnosti choroby ale i liečby už v tejto dobe.

Najvýznamnejšími postavami dejín TČM bola trojica mýtických cisárov:

1. Fu-si, vládnuci v r. 2852-2737 p.n.l., ktorému sa pripisujú praktiky akupunktúry a zostavenie ôsmich trigramov, ktoré sa stali podkladom pre knihu premien I-ťing.
2. Šen-nung, vládnuci v r. 2737-2697 p.n.l., ktorý sa pokladá za zakladateľa farmakológie a pripisuje sa mu používanie liečivých rastlín. Pripisuje sa mu autorstvo najstaršieho čínskeho herbára.
3. Chuang-ti, Žltý cisár, vládnuci v r. 2697-2597 p.n.l., považuje sa za autora základného diela čínskej medicíny Vnútornej knihy Žltého cisára. Pôvodne sa tento kánon skladal z dvoch dielov, z Vonkajšej a z Vnútornej knihy. Do dnešných čias sa zachovala len Vnútorná kniha.

TČM prekvitala do 19. str. nášho letopočtu, kedy sa Čína dostala pod vplyv západnej civilizácie. Vtedy sa ako oficiálna lekárska veda postupne presadila medicína západná a TČM bola zneuznávaná. Avšak vďaka svojim tisícročným skúsenostiam sa TČM opäť dostala na pôvodné miesto a začala sa dokonca šíriť po celom svete.

Ústredím ľudského organizmu je podľa TČM 5 orgánov cang ( pečeň, srdce, slezina, pľúca a obličky) ktoré ako reprezentanti 5 prvkov prostredníctvom svojej čchi riadia základné funkcie organizmu. Každý orgán má na starosti svoje špecifické funkcie, zároveň však orgány medzi sebou navzájom tesne spolupracujú. Majú medzi sebou vzťahy napr. vzájomného rodenia a ovládania, čím sa navzájom podporujú ale aj regulujú.

V organizme k orgánom cang -plné , patrí aj 6 orgánov fu-prázdne ( žlčník, tenké črevo, žalúdok, hrubé črevo, močový mechúr, trojitý žiarič). V organizme existuje vzťah medzi povrchom a vnútrajškom, a tak ku každému vnútornému cang orgánu je priradený vonkajší fu orgán. Sú medzi sebou funkčne spojené a navzájom si pomáhajú. Napr. funkciou žlčníka je skladovať žlč a tak pomáhať pri trávení potravy. Aby sa ale tvorila žlč, je potrebná nadbytočná čchi pečene, ktorá vytvára žlč.

Tretí vzťah vzťahov je medzi orgánmi cang a určitými časťami alebo tkanivami v organizme. Takto sa pečeň stará o šľachy a väzivo, srdce o cievy, slezina o svalstvo, pľúca o pokožku a obličky o kosti.

Štvrtý okruh vzťahov je medzi orgánmi cang a zmyslovými orgánmi. Čchi pečene vychádza očami, čchi srdca jazykom, čchi sleziny ústami, čchi pľúc nosom a čchi obličiek ušami.

Piaty okruh vzťahov dáva možnosť rozoznať kondíciu jednotlivých cangov podľa vzhľadu. Kondícia pečene sa spozná podľa nechtov, stav srdca podľa tváre, sleziny podľa pier, pľúc podľa pokožky a ochlpenia a obličiek podľa vlasov.

Z uvedeného vidíme, že nitky vzťahov medzi jednotlivými časťami tela sa tiahnu ako sieť a tvoria z organizmu jednotný celok, v ktorom žiadna časť nemôže existovať a fungovať samostatne a nezávisle na ostatných.

Z tohto celostného prístupu sa odvíja aj teória, že aj v chorobe sa organizmus chová ako celok a tak aj miestna choroba ovplyvní celý organizmus. Z poznatkov ako funguje zdravý organizmus a ako jednotlivá porucha ovplyvní celok vychádza aj jednotlivá diagnostika a liečenie choroby.

Človek tvorí s prírodou celok.
Z hľadiska TČM pozeráme na človeka ako na súčasť celku, vesmíru, ktorý na neho neustále pôsobí. Z hľadiska mikrokozmu je človek celkom. V tomto zmysle neexistuje ochorenie len jedného orgánu, alebo dokonca jeho časti, ale vždy ide o ochorenie celého jedinca. Liečbou jedného orgánu môžeme ovplyvniť iný orgán. Dochádza buď k vzájomnej podpore alebo k vzájomnému tlmeniu ich funkcii.

Podľa tradičných názorov celý vesmír a s ním i človek pulzuje medzi dvoma pólmi -jin a jang, ktoré sú síce protikladné, ale navzájom spojené. Jeden z druhého vzniká a každý nesie v sebe zárodok toho druhého. Jeden bez druhého nemôže existovať, sú ako deň a noc, chlad a teplo a pod. Všetko aktívne, teplé a svetlé, rovnako ako pohyb patrí do systému jang. Všetko pasívne, chlad, tma, hmota, kľud patria do systému jin. Oba tieto princípy musia byť v rovnovážnom stave. Aj ľudské zdravie je prejavom rovnováhy oboch princípov, ktoré existujú všade a sú podstatou životnej energie – čchi, ktorá udržuje rovnováhu medzi jednotlivými orgánmi a celým organizmom. Podľa tradičných názorov obieha v tzv. akupunktúrnych dráhach. Tradičná akupunktúra má systém dvanástich orgánov, a má teda aj dvanásť párových akupunktúrnych dráh. K nim sa pridávajú ešte dve nepárové dráhy predná a zadná dráha, ktoré patria do systému mimoriadnych dráh. Ako dráhy, tak aj orgány môžeme deliť podľa jin a jang na jinové vnútorné orgány, medzi ne patrí pečeň, srdce, slezina, pľúca, obličky a tzv. obal srdca a na jangové vylučovacie orgány, medzi ne patrí žlčník, tenké črevo, žalúdok, hrubé črevo, močový mechúr a tzv. trojitý ohrievač. Energia týmito dráhami a zároveň orgánmi prebieha v 24 hod cykle. Aktivita cyklu prebieha takto: 1-3 hod. patrí pečeni, 3-5 hod. pľúcam, 5-7 hod. hrubému črevu, 7-9 hod. žalúdku, 9-11 hod. slezina a pankreasu, 11-13 hod. srdcu, 13-15 hod. tenké črevo, 15-17 hod. moč. mechúr, 17-19 hod. obličky, 19-21 hod. obehový systém, 21-23 hod. trojitý ohrievač, 23-1 hod. patrí žlčníku. Najvhodnejšie je na orgán pôsobiť v čase maxima podľa orgánových hodín, je možné aj v čase minima s posunom o 12 hod, kedy pôsobíme na protiľahlý orgán.

Porucha, blokáda cirkulácie energie je príčinou ochorenia. Úlohou TČM je odstrániť túto blokádu, ktorá bráni voľnému toku energie a tým aj informácií, vďaka čomu dosiahneme úpravu zdravotného stavu.