Jin a Jang

Staroveké učenie o jin a jang objasňuje základné princípy a mechanizmy chodu celého sveta. Podľa neho je svet stvorený z prapôvodnej substancie – energie čchi. Táto energia, alebo jednoduchšie povedané pôsobenie síl sa skladá z 2 protikladných, avšak zároveň v sebe obsiahnutých zložiek, z jin a jang. Je to neustále pôsobenie čchi – energie na priestor, čiže od väčšieho podielu pevnej hmoty k väčšiemu podielu jemnej hmoty a naopak. Jin a jang sa navzájom doplňujú a vzájomne potlačujú, sú neustále v pohybe a snažia sa dosiahnuť výhodu. Tento dej je počiatkom všetkých premien od plodenia k udržovaniu až zániku. Stav, ktorý je zobrazený na monáde neodpovedá kozmickým zákonom premeny, ukazuje len okamžik zahájenia procesu, pričom nie je jasné, ktorým smerom sa premena uskutoční. Pokiaľ sme neboli zrodený, boli sme v tao, v beztvarom stave. Keďže sme neboli zrodený, nemohli sme ani zomrieť a nemohli sme ani chátrať. Okamžikom spojenia materskej a otcovskej energie sa vzdialime od tao, prijmeme podobu, myšlienkové vedomie a identifikujeme sa s vlastným Ja. Učenie o jin a jang je náukou taoismu, pričom tao je najľahšie charakterizované ako neustála prirodzená cesta premeny, začiatok a koniec všetkého. Taoisti chápu neustále premeny v prírode ako pozemské prejavy univerzálnej sily tao. Život je neustálym trvalým stavom premeny. Pokiaľ je niečo zahnané príliš ďaleko, tao to upraví do prirodzeného stavu. V taostickom poňatí je ľudské telo mikrokozmom a tak sa v tele odohrávajú procesy, ktoré majú rovnaké zákonitosti ako dianie v makrokozme. Aby sme mohli dosiahnuť harmóniu s vesmírom, musíme dosiahnuť rovnováhu vo vlastnom tele. V zdravom tele zdravý duch, ktorý je schopný prijať vesmírne dary.

Keď sa jednota rozdelí na dva póly, vzniká jin a jang a tým sa začína rozdeľovanie a rozlišovanie. Pri uvažovaní v kategórii jin – jang si uvedomujeme, že každá vec alebo vlastnosť má svoj protiklad. Nemôžeme určiť, kde sa začína jin a kde končí jang, môžeme len sledovať, že niečo je viac jin alebo jang kvalite. Jin a jang majú isté vlastnosti a zákonitosti, ktoré predurčujú správanie sa dejov a vecí. Jin a jang sú podstatou zdravia a aj choroby, pričom jin a jang majú opačné vlastnosti. Napätie medzi jin a jang je hybným momentom diania a nie je možné ich od seba oddeliť, lebo v každom z nich je zárodok toho druhého. Jin a jang je zobrazované najčastejšie vo forme monády, kde dve dimenzie po vzájomnom spojení vytvárajú celok – tao. O ničom sa nedá povedať, že je len jin alebo jang. Mnohokrát ide len o uhoľ pozorovania. Holubica sa popri človekovi, keďže vie lietať javí ako jang. Keď ju však porovnáme s orlom, stane sa jin, nakoľko orol lieta rýchlejšie a je agresívnejší. Pokiaľ by bol jin a jang dlhodobo vyrovnaný, zomreli by sme. Jin a jang musí byť vo vzájomnom napätí, dynamickom kolísaní vo fyziologických medziach. Po víťazstve jednej zložky začne narastať druhá zložka a môže sa uplatniť. Iba dynamická rovnováha zaručuje zdravie.

Aplikácia jin a jang v medicíne:
Každý fyziologický proces a aj každý symptóm môže byť analyzovaný z hľadiska teórie jin a jang. Vlastne každá liečba je výsledkom jednej z týchto stratégií:

1. posilniť slabý Jang, pričom Jin je v norme, napr. pri oslabení jang pocity chladu a zimnice, t. j. stav chladu a prázdna,
2. posilniť slabý Jin , pričom Jang je v norme, napr. žena v menopauze má úbytok jin obličiek a objavia sa príznaky falošnej horúčavy – ide o stav prázdna a horúčavy,
3. znížiť nadbytočný Jang, napr. vlhko a horúčava v pečeni vedie k hypertenzii, t.j. stav plnosti a horúčavy,
4. znížiť nadbytočný Jin, napr. chlad v slezine, ktorý spotrebováva Jang, t.j. stav plnosti a chladu.

V praxi je potrebné odlíšiť plnosť od prázdnoty a horúčavu od chladu. Stav prázdnoty treba posilňovať – dopĺňať a plnosť je potrebné ukľudniť – vypúšťať.

Vlastnosti JIN: hmotnosť, to že orgán fyzicky existuje; žena, vnútro, odstredivosť, vpravo, plnosť, chuť: kyslá, slaná; povaha: svieža, chladná, zima, chlad, hnilobný pach, vlhko…
Ochorenie: chronické choroby s dlhým priebehom, pomalým nástupom, napr. chronický zápal priedušiek, svalová atrofia, roztrúsená skleróza, AIDS…

Hlavné príznaky nedostatku Jin:

1. horúčava 5 sŕdc (dlane, chodidlá + hruď),
2. sucho v ústach a hrdle,
3. červený jazyk so slabým alebo žiadnym povlakom.

Vedľajšie príznaky nedostatku Jin:

1. popoludňajšia teplota 37,2 C,
2. zápcha, málo a silne koncentrovaný moč,
3. nočné potenie.

Pri nedostatku jin má človek takéto prejavy:
Obľubuje chladnejšie prostredie, má návaly horúčavy, nočné potenie, vadí mu len horúci vietor. Jeho tvár je červená – hlavne líca, chodí málo oblečený, vyhľadáva tieň, prepadajú ho akútne bolesti hlavy s pocitom horúčavy – pomôže ochladenie, pocit horúčavy v kostiach. Stolice je málo až?? zápcha, je bobkovitá a má mierny alebo silný zapách ako pokazené mäso. Moč je silno koncentrovaný, sýto žltý až oranžový. Krátky menštruačný cyklus, výtoky žlté, páchnuce a svrbivé. Veľká sexuálna túžba, rýchlo sa vzruší, pocit horúčavy v podbrušku. Pocit sucha v ústach a krku, potreba vyplachovať si ústa vodou, smäd na studené nápoje, chuť na surovú stravu a stravu chladnej povahy. Rýchle rozpráva, vysokým hlasom, rýchle pohyby, nervozita, popudlivosť, plytký nepokojný spánok s veľa snami. Pri nachladnutí sklon k horúčkam a bolestiam v krku, upchatý nos, suchý dráždivý kašeľ, s ostrým štekavým a vysokým tónom. Hustý hlien, ktorý sa ťažko vykašláva s nitkami krvi. Pri zvracaní horko – kyslé šťavy so zápachom. Mnohokrát zápach z úst, jazyk je červený, so slabým a suchým povlakom, mnohokrát praskliny na jazyku. Pulz povrchný, rýchly a slabší.

Vlastnosti JANG: aktivita, funkcia, povrch, energia, prázdnota, dostredivosť, sucho, vľavo, chuť: horká, sladká, pikantná, ostrá, pálivá; povaha: teplá – leto – horúčava. Ochorenie: akútne choroby s krátkym priebehom, rýchlym nástupom, akútne nachladnutia, napr. natrhnutie svalu, mŕtvica, vírusové ochorenia.

Hlavné príznaky nedostatku Jang:

1. averzia k chladu, studené končatiny,
2. opuchnutá tvár a nohy,
3. bledý a mäkký jazyk, vlhký povlak na jazyku.

Vedľajšie príznaky nedostatku Jang:

1. časté nočné močenie,
2. veľa svetlého moču, mäkká stolica.

Pri nedostatku jang má človek takéto prejavy:
Studené končatiny, zimomravosť, má radšej teplejšie prostredie, počasie, potí sa pri bežnej námahe, potenie behom dňa, samovoľné potenie. Bojí sa chladného vetra, bledá až nažltlá tvár, chodí naobliekaný. Bolesti hlavy chronické, tupé – pomôže teplo. Bolesti kostí z chladu. Kašovitá, vodnatá až tekutá stolica, hnilobný rybý zápach stolice alebo skoro bez zápachu. Má veľa moču, je číry až priesvitný. Má radšej varené potraviny, teplej alebo horúcej povahy, malý až žiadny smäd, pije radšej teplé nápoje. Má mnoho vodnatých slín, zle rozlišuje chute. Menštruačný cyklus je dlhý, výtoky u žien sú skôr číre, vodnaté bez zápachu a bez svrbenia. Chýba chuť na sex, pomalé vzrušenie až frigidita. V podbrušku pocit chladu, hovorí pomaly, slabým hlasom. Je apatický, bez záujmu, melancholický, má pomalé pohyby, je nadmerne spavý. Ráno ťažké prebúdzanie a pomalé naštartovanie. Sklony ku chronickej vodnatej nádche, vlhký kašeľ s ľahko vykašliavateľným riedkym hlienom. Kašeľ hlboký, vzdychavý, tichší. Zvratky vodnaté, bez chuti a zápachu. Jazyk opuchnutý, bledý s bielym povlakom, pulz pomalý, hlboký a slabší.

Jang oživuje, pohybuje sa viac na povrchu tela, ochraňuje telo a iniciuje všetky funkcie ako pohyb, činnosť zmyslov, funkcie orgánov a myslenie. Jang zaisťuje funkcie a činnosť. Jin koluje vo vnútri tela a tvorí výživnú esenciu, ktorá zásobuje celý organizmus, uchováva esenciu a tak podporuje vznik jang. Jin podporuje materiálny základ všetkému dianiu.

Nerovnováha medzi jin a jang vedie k ochoreniu.